Plienková dermatitída, liečba
Plienková dermatitída je veľmi rozšíreným fenoménom. Používanie jednorázových plienok u detí, seniorov a postihnutých býva často sprevádzané plienkovou dermatitídou. Povieme, prečo tomu tak je , a ako plienkovej dermatitíde predchádzať a ako ju liečiť.
Reklamy nás dokázali presvedčiť, že jednorázová plienka je čosi ako kúzlo, vďaka ktorému pokožka zostáva stále suchá. Pri cene plienok radi v kúzlo uveríme. Sami výrobcovia ale upozorňujú, že prebaľovať by sa malo denne aspoň 5x, u dojčiat 8x za 24 hodín. Pediatri však odporúčajú dojčence prebaliť 12x a batoľatá 8x za 24 hodín. Seniori a postihnutí by mali mať plienky vymenené najmenej 4x za 24 hodín a vždy po stolici.
Žiadna plienka nedokáže zabrániť tomu, aby moč neprichádzal do kontaktu s pokožkou, keď sa nasýti absorpčné jadro plienky. Enzýmy v stolici a kyselina v moči potom pokožku dráždia. Teplo a vlhko pod plienkou prispieva k množeniu baktérií, ktoré napadajú podráždenú kožu. Čím dlhšie je plienka nemenená, tým skôr je výsledkom tohto „koktailu“ zapálená, červená, teplá a boľavá vyrážka, plienková dermatitída. Plienková dermatitída detí i seniorov a postihnutých sa najčastejšie vyskytuje na miestach styku kože s močom a stolicou, teda v oblasti genitálii a zadku.
Ako teda plienkovej dermatitíde predchádzať je jasné. Prebaľujeme podľa pokynov. Po stolici vždy. Pokiaľ možno nepoužívať čistiace vreckovky, ktoré tiež obsahujú chemikálie. Lepšie je jemne pokožku otrieť handričkou alebo opláchnuť tečúcou vodou. Niekedy ale aj napriek najlepšej starostlivosti k plienkovej dermatitíde dôjde a je potreba liečby.
Liečba plienkovej dermatitídy pozostáva predovšetkým v zabráneniu kontaktu stolice a moču s kožou. Plienky sa musia často meniť, odporúča sa používať o číslo väčšie, s väčším absorpčným jadrom. K umývaniu postihnutej kože používame špeciálne mycie prostriedky bez laureth sulfátu a s obsahom antiseptík proti baktériám. Sušíme jemným poklepom, nie trením, ktoré pokožku ešte viac poškodzuje. Môžeme sušiť i jemným fénovaním vlažným vzduchom. Po vysušení aplikujeme tenkú vrstvu krému s oxidom zinočnatým a pokiaľ došlo k druhotnej infekcii, tak predpísanú masť. Ak je to možné tak postihnuté miesto vetráme bez plienok, aby nedochádzalo k zapareniu. U dospelých sa odporúča ako prevencia plienkovej dermatitídy používať bariérový krém s dlhodobou ochranou.
Okrem bežnej plienkovej dermatitídy sa vyskytuje alergická kontaktná plienková dermatitída. Samotná plienka uvoľňuje chlór, niektoré obsahujú parfum, časť plienok tvoria plasty (teda ropné produkty) a lepidlá. Citlivá pokožka tak reaguje podobne ako pri plienkovej dermatitíde. Sčervenie, páli alebo svrbí, vytvoria sa pupienky, pľuzgieriky, koža môže praskať a lúpať sa. Typická je oblasť, v ktorej sa alergická plienková dermatitída vyskytuje. Dermatológovia ju nazývajú "Lucky Luke" alebo "puzdro na kolty", podľa kreslenej postavičky kovboja, ktorý nosil kolty zavesené nízko na bokoch. Kontaktná alergická dermatitída sa lieči masťami na predpis. Aby nedochádzalo k opakovaniu problému, odporúčajú dermatológovia používať bariérovú ochranu kože s dlhodobým účinkom.
